17.november a slovenská povaha

Autor: Marika Papinčáková | 17.11.2012 o 10:14 | (upravené 17.11.2012 o 11:15) Karma článku: 4,63 | Prečítané:  233x

Dnes je to 23 rokov od "nežnej revolúcie". Ľudia sa rozhodli bojovať za demokraciu, slobodu slova, slobodné voľby. Už nechceli byť väzňami vo vlastnom štáte, z ktorého sa nedalo ani len slobodne odísť. Ja som veľmi rada, že som sa narodila až po páde komunistického režimu. Niesom si však istá, či pomery, ktoré v našom štáte vládnu teraz, sú práve tým, ža čo chodili štrngať kľúčmi na námestia vtedajší študenti.

Komunistický režim síce padol, ale komunistický duch podľa mňa Slovensko ešte neopustil. Desaťročia tohto režimu zmýšľanie ľudí pochopiteľne  poznačili. Jednou z vecí, na ktorej sa to detailne ukazovalo a ukazuje aj dodnes, je tendencia ľudí dať moc do rúk nejakému "ochrancovi", od ktorého čakajú zázraky. Pár rokov po páde komunizmu odovzadli ľudia moc do rúk Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS. Ľudia ho velebili, časom sa ukázalo, že Mečiar nieje tým pravým "otcom národa" a Slovensko sa stalo čiernou dierou európy s pochybným mafiánskym pozadím. Prípady ako "samounesenie" Kováča mladšieho alebo "samovybuchnutie" Róberta Remiáša neboli výnimkou. Časti národa sa Mečiar znechutil a tak sa v roku 1998 podarilo demokratickej opozícii na čele s Dzurindovou SDK odstaviť Mečiara na vedľajšiu koľaj.

Za osem rokov vlády Mikuláša Dzurindu sa síce Slovensko dostalo z medzinárodnej izolácie, ale ani v tom čase komunistické zvyky náš štát neopustili. V duchu myšlienky, že čo je spoločné, z toho sa najlepšie kradne, sprevádzali obe Dzurindove vlády rôzne pochybné kauzy. Tak si všetci občania boli rovní, ale niektorí predsa len "rovnejší". Dzurindovi navyše chýbala sebareflexia a nepočul, že aj v pravicovom voličskom spektre sa čoraz viac ozývajú hlasy typu "Ďakujeme za všetko, ale už odíďte!". Tým, že Dzurindovi, tak ako mnohým politikom bývalého režimu, chýbalo umenie odísť v pravú chvíľu a nechať sa vystriedať niekým mladším, nepošpineným kauzami a tým, že pravicový volič je k "svojím" politikom väčšinou značne kritický, umožnil v roku 2006 nástup druhého "otca národa".

Róbert Fico a jeho Smer, je snáď najlepším dôkazom toho, že tendencia ku komunistickým myšlienkam veľkú časť ľudí neopustila dodnes. Smer SD vznikol na troskách SDĽ, z ktorej Fico odišiel ako urazený chlapčisko a nakoniec ju dokázal pohltiť. Ním preferovaný svetonázor sa v mnohom dosť nápadne podobá komunistickej ideológii a veľa ľudí ho berie napriek tomu, že v mnohých prípadoch sú to len prázdne slová. Podporu má z časti pre pretrvávajúcu tendenciu ľudí myslieť "ľavicovým" smerom, zčasti preto, že momentálne jeho konkurencia z pravicového spektra nieje ničím, čo by mu malo naháňať strach. A tak si ľudia na Slovensku podľa vzoru zpred 23 rokov znovu zvolili vládu jednej strany. Smutné na tom je, že tentokrát úplne slobodne a dobrovoľne.

Napriek tomu, že máme tendenciu sa v tejto dobe nazývať demokratickou krajinou, tažko povedať, či sme právnym a demokratickým štátom. "Zvláštnosti" v súdnych konaniach, zožitá vymožiteľnosť práva a celkový stav súdnictva v našej krajine je po zmýšľaní ľudí a ich tendencii odovzdávať moc jedému presvedčivému človeku, ďalšou vecou, kvôli ktorej sa dá o slove "demokratický" v súvislosti s našou krajinou dosť polemizovať.

A kedy sa to zmení? Kedy už ľudia nebudú brať rozkrádanie verejného majetku ako "normálne"? Kedy už prestane tendencia odovzdávania moci vyprofilovanému "vodcovi"? A kedy sa už Slovensko bude môcť definitívne nazvať demokratickou krajonou? Myslím, že to bude vtedy, keď k správe vecí verejných nastúpi prvá generácia nepoznačená komunizmom...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?