Referendum:
Pozícia referenda v týchto dvoch krajinách je neporovnateľná. Švajčiarski občania majú právo zákonodarnej a ústavnodarnej iniciatívy. Po vyzbieraní určitého počtu podpisov, môžu návrh zákona predložiť do parlamentu, kde sa buď schváli, alebo nasleduje referendum.
Pred referendom prebiahajú rozsiahle verejné diskusie. Referendum nemá kvórum a je platné pri akejkoľvek účasti. Tak isto je absolútne záväzné a žiadny politik nemôže zabrániť jeho platnosti.
Vláda a parlament nemajú možnosť meniť ústavu. To sa dá iba prostredníctvom referenda.
Voľby do parlamentu:
Pri voľbách sa dá postupovať nasledovne. Občan si vezme kandidátku jednej strany, zakrúžkuje jedného poslanca, ostatných vyškrtne a namiesto nich dopíše ďalšie tri mená kandidátov niektorej inej strany. Neexistuje žiadna 5 percentná hranica na zvolenie. V parlemante sú ľudia s najväčším počtom hlasov.
Zostavenie vlády:
Krajinu spravuje sedem ministrov. Každá silnejšia politická strana má povinnosť jedného navrhnúť. Týchto sedem ministrov sa po určitom čase strieda aj vo funkcii prezidenta. Teda nepotrebujú nikoho ako je Gašparovič. Vo Švajčiarsku ted neprebiahajú žiadne žabomyšie vojny typu koalícia vs. opozícia, červení vs.modrí, zelení vs. oranžoví. Vládne sa tam spôsobom konkordancie. Pri prijímaní zákona sa v parlamente dlho diskutuje a snažia sa nájsť čo najväčšiu celospoločenskú dohodu.
Švajčiari sú teda suverénnymi vlastníkmi a správcami svojho štátu. Na uživenie im stačí DPH okolo 8 percent.Nezamestnanosť majú okolo troch percent. Politici nemajú priestor kradnúť štátne peniaze. Vláda ma dôveru medzi občanmi na úrovni 75-80 percent (celosvetovo najvyššia).
Preto si myslím, že jedniná cesta ako dosiahnuť podobnú úroveň, je mať podobné zákony. Či je to však u nás možné, je viac než otázne a nech si na to každý odpovie sám. Každopádne náš volebný systém sa pri porovnaní s tým ich, nedá nazvať demokraciou.
